
Výprava za strateným jazerom
Naše putovanie sa začína na autobusovej stanici vo Zvolene. Zchádza sa osem dobrodruhov. Ideme siahnuť na dno svojich síl a objaviť stratené jazero. Doteraz sa iba jednej zo štyroch výprav podarilo nájsť toto priam mýtické miesto.
Z autobusu sa vyloďujeme v Žiari nad Hronom kde prestupujeme na ďalší autobus do Bartošovej Lehôtky. Problém je v tom, že sme vystúpili o pár zástaviek skôr ako bolo potrebné. Až teraz niektorým dochádza aká je tu zima, ako sa mali obliecť a do čoho sa to vlastne pustili. Z hlavnej cesty stáčame smer cez nejaké chrastiny na priľahlé zasnežené pole.
Sekerka a bičáky nám pomáhajú pri výrobe snežníc. Už výroba samotnej kostry snežnice je riadna fuška a keď máš skrehnuté ruky tak je to dosť o hubu. Ďalší postup: upnúť polotovary (kostry snežníc) na baťohy, predrať sa cez chrastiny a tŕňoviny k potoku. Po chvíli nachádzame vhodné miesto na prebrodenie. Lopúch a Šagal hádžu kmeň strom krížom cez potok ale pri páde sa zlomil. Nastupuje obojživelná jednotka Robin, Orso, strom zakliesňujeme na druhej strane o kameň. Prvý prechádza cez takto upevnenú kládu Lopúch, za ním idú aj ostatní (nič iné im nezostáva). Následne zisťujeme, že asi o 30 metrov ďalej je most. Tomu sa hovorí smolka. Na druhej strane potoka robíme výplet snežníc a zisťujeme, že je to zložitejšie ako sa zdá. Niektorý si vychutnávajú zopár krokov v štýlových ale nie veľmi praktických snežniciach. Asi po hodinovej výrobnej pauze pokračujeme v ceste za jazerom. Z poľa schádzame na cestičku, ktorá nás vedie do zasnežených hôr. Celou cestou priebežne vidíme stopy miestneho zverinca. Srna, líška, zajac nie sú zvláštnosťou. Podľa odtlačkov v snehu typujeme váhu diviaka tak na 80-100 kilo. Hm, radšej dlho neotáľame. Začína sa dlhé úmorné stúpanie. Mladší členovia začínajú zaostávať...
Trištvrtehodina prudkého stúpania má negatívny dopad na vitálne funkcie mladších členov. Začínajú šomrať a každých cca 50 metrov ich musíme čakať. Konečne sme vyšli na vrchol kopca a porovnávame našu lokáciu s mapou a kompasom Džeka Sperowa. Stáčame smer na severovýchod. Máme slušné šance, že nájdeme náš cieľ lebo po ľavici vídíme malý potôčik. Domnievame sa, že vyteká z jazera...
Nádeje nás pomaly opúšťajú. Ideme už fajne dlho a jazero nikde. Vysvytá, že sme ho už dávnejšie prešli a nemá zmysel sa vracať. Stratili sme už dosť času a ak chceme stihnúť vlak zo Železnej Breznice musíme pohnúť kostrou. Ďalší pochod sa stretá s prudkým nesúhlasom a tak volíme krátku prestávku na jedlo. Všetci vieme , že najbližšiu dobu už prestávka nebude a tak každý vyťahuje svoje kulinárske tromfy. Dlho však nezaháľame. Keď sa človek nehýbe tak mu je zima.Cesta späť ide z kopca a to nám vyhovuje. Niektorí vyťahujú klzáky ale bohvieako to nejde kvôli čerstvému snehu. Na železničnú stanicu prichádzame so slušným náskokom. Vlak príde až o hodinu a tak trávime zvyšný čas v čakárni. Dojedáme zvyšky potravy a diskutujeme o dni sestersta a veciach s tým súvisiacími. Vlak má meškanie 5 minút ale to je v pohode. Nastupujeme a ideme.
Síce sme nenašli jazero ale každý mal aj tak už dosť a nikoho nenapadlo sa nad tým nejak extra zamýšľať. Darmo, život je ťažký a niekedy je predsa len dôležitejšia cesta ako cieľ...
Výprava za strateným jazerom Naše putovanie sa začína na autobusovej stanici vo Zvolene. Zchádza sa osem dobrodruhov. Ideme siahnuť na dno svojich síl a objaviť stratené jazero. Doteraz sa iba jednej zo štyroch výprav podarilo nájsť toto priam mýtické miesto. Z autobusu sa...
—————
Jedného pekného dňa sme sa vybrali s našimi skautíkmi a skautíčkami do nádherného mestečka v srdci Európy. Deň v skratke prebiehal mestskou hrou, kde boli štvorčlenné teamy poviazané spolu a cestou mestom, podľa skautských značiek, plnili rôzne úlohy a zisťovali zaujímavosti o Banskej Štiavnici. Na...
Družina Siví vlci momentálne funguje so 7 členmi, z čoho sú traja celkom noví :) Máme v pláne rozbehnúť v týždni ešte jednu družinu. Pridajte sa k nám aj vy! :) Družinovky: každý piatok o 17:00