Telíčko

Miesto výskytu: bývalá klubovňa na Rákoši, vlhké stanoviská pozdĺž Hrona od Sliača po Žiar nad Hronom

Vzhľad: amorfný (beztvarý) objekt, napínajúceho odóru, pripomína zhnitú hrubú stočenú žinenku, prepletenú zelenomodrou rokfortskou plesňou a hmýriacimi sa tučnými bielymi červami, niečo ako Boogie z filmu The Nightmare before Christmas 

Spôsob obživy: na vyhliadnuté obete privoláva hmlu, tie potom zablúdia do blízkosti Telíčka, ktoré ich smradom omráči a pomocou červov strávi  

Špecialita: maskuje sa za nehybné detské telo 

História: jeden zvolenský tiežskaut, na ktorého meno sa už dávno zabudlo, bol neuveriteľne lenivý. Keď sa pracovalo, nepomáhal, keď sa upratovalo, išiel radšej na záchod a ak bolo treba čo i len slamku krížom preložiť, radšej dal ruky v bok a tváril sa ako vzduch. Ak však prišlo na hry alebo jedenie, náš tiežskaut stál vždy v prvej rade. No, viťúz, to bol. Tak či onak, jedného dňa sa stalo, že nastalo v klubovni generálne upratovanie. Všetci makali ako fretky, len náš milý skautík zase kdesi zdúchol. Šibal akýsi, schoval sa on do vane a dúfal, že tam prečká túto upratovaciu búrku. Upratovalo sa skutočne všetko a keďže toho bolo skutočne veľa, ľudia sa ponáhľali, aby všetko stihli. Tak sa veru stalo, že na našeho skautíka, ktorý medzičasom vo vani zaspal, bola položená obrovská a ťažká poskladaná žinenka. Ten už z tade veru nikdy nevstal, darmo si hlasivky vykričal, darmo búšil pästičkami do žinenky a kopal tenkými nožičkami. Všetci na neho zabudli, pretože si mysleli, že pri upratovaní zdúchol, tak ako po iné razy, domov. Keď sa brigáda skončila, klubovňa sa zamkla a odišlo sa domov. Nikdy už nikto viac o ňom nepočul. 

  Mnoho rokov potom, pri sťahovaní klubovne, dostali dvaja odvážni skauti za úlohu vyčistiť kúpeľnu, do ktorej sa už nikto po dlhú dobu neodvážil vstúpiť. Ich mená si všetci pamätajú, boli to predsa Čekan a Jano 1. Neohrozene, s rúškami na tvári vstúpili dovnútra, krompáčom a lopatou naložili obsah vane do fúrika a bez najmenšieho zaváhania ho vyniesli na tajné miesto, od ktorého potom ufujazdili, pokiaľ im sily stačili. Klubovňu tým oslobodili, do daru dostali polovičku Salka a ruku čerstvooholeného Skalůa k tomu.  

  Od toho času veruže, datujú sa však prvé miznutia osamelých chodcov pri Hrone...